Dorostenky Iuventy skončily s házenou
Dorostenky Iuventy Michalovce se rozhodly reagovat na článek prezidenta SZH Jaroslava Holeši, který byl 11. 12. 2017 zveřejněn na webových stránkách SZH. Prostřednictvím e-mailové pošty nás požádaly o zveřejnění své reakce na našich webových stránkách...
.jpg)
Pán prezident Slovenského zväzu hádzanej, znovu sme sa raz pri vašej reakcii presvedčili, že veľa toho o fungovaní regionálnych centier hádzanej neviete. Škoda, že ste sa ani raz nebol pozrieť na našom tréningu, alebo ste si nevyžiadal video z kamery, ktoré je v našom klube tak populárne. Keďže nevidíme ďalší význam hrať hádzanú za Iuventu Michalovce a zároveň vieme, že tento klub mladým hráčkam bráni ďalej hrať v iných kluboch, nevidíme inú možnosť iba s hádzanou skončiť.
Pán Holeša, volám sa Katarína Ondová. Bola som spojka starších dorasteniek Iuventy. Som sklamaná, že ste zastavili na týždeň článok Tomáša Kuťku len preto, aby ste si pripravili vlastný, v ktorom ste znovu dokázali, že okolo regionálneho centra viete hovoriť iba samé omáčky a frázy, ale realitu neovládate vôbec. Vy neviete o trénerských a už vôbec nie ľudských kvalitách Rasmusa Poulsena celkom nič. O hádzanej možno ani ja ešte neviem veľa, ale vulgarizmom aj v anglickom jazyku rozumiem veľmi dobre. Takisto viem rozlíšiť, kedy je človek v pohode a kedy má problém udržať svoju agresivitu. A to sa mu stávalo dosť často.
Som smutná a znechutená z toho všetkého, čo sa udialo v posledný mesiac . Hrám v Iuvente Michalovce od svojich 7 rokov. Mám 18 a nikdy som nečakala, že moje pôsobenie v Iuvente takto skončí. Nejdem sa obhajovať, ale chcem povedať, že vždy som bola v partii dievčat, ktoré na sebe dreli, na zápasoch išli z posledného a hádzanej venovali všetok svoj čas bez výhovoriek. Vy hovoríte, že nie sú dôležité výsledky, ale veď práve tie tvoria kvalitu i meno hráča. To ako keby sme teraz o reprezentácii Nórska povedali, že nie sú dôležité výsledky, ale každý, kto sa pozrie na ich hru a aj výsledky, tak vidí, že sú najlepšie na zemeguli. Aj my sme nevyhrali len tak náhodou trikrát po sebe Česko-slovenský pohár.
Pravdupovediac tuto sezónu som už nechcela hrať a povedala som si pri pohľade na ten pilotný projekt regionálneho centra, že končím. Ale pokračovala som pre dva dôvody: môj tréner (Maroš Vikartovský) a dievčatá, s ktorými hrám odmalička. Prišla som neskôr po začiatku letnej prípravy a nebola som veľmi oboznámená so systémom RCH. No bola to výzva. A tak som ja a všetky dievčatá makali na sebe, poctivo sme behali (mali sme najlepšie časy), cvičili sme poctivo každý cvik. Lenže začali sme pociťovať, že ani tá letná príprava nie je to, čo bolo (pán riaditeľ Kozlov nám dohodol až jeden prípravný zápas...). Mala som pocit, že sme klesli o úroveň nižšie. Začali zápasy, paráda vyhrávali sme o 20 gólov, ale prišiel ťažší súper a my sme prehrali. Chceli sme nášmu vedeniu poukázať, že to nie je dobré a chceli sme iba trošku pozmeniť systém tréningov. No bola nám kladená stále tá istá otázka: ,,chceš byť profesionálna hráčka v budúcnosti?” Prosím vás, mám 18 rokov, moje spoluhráčky majú len 16! Ja ešte ani neviem, kde chcem ísť na Vysokú školu a nie to dievčatá, ktoré iba teraz prišli na strednú školu...
.jpg)
Prišiel ďalší zápas a my sme prehrali znova. Mali sme pocit, že systém RCH nás nikde neposúva ako by mal. Len sme behali a behali, loptu videli raz za Uhorský rok. Vedenie nás nechcelo ani vypočuť. Tak sme ako poslednú možnosť zvolili, že ak nás nebudú počúvať, budeme štrajkovať . Jednoducho sme Poulsenovi povedali, že odmietame dennodenne behať po zime a v daždi. To ste mali vidieť jeho zbesilú reakciu. Fakt. Master kouč ako vyšitý... Na to sa zvolala porada, kde nám R. Kozlov najprv povedal (všetky sme to počuli), že sa objavia v tréningovom procese aj herné tréningy, ale potom nám podkopol nohy. Vyhodil nám trénera Vikartovského, ktorý za nič nemohol.
Bola to úplná podpásovka. Všetci v celom klube vedeli, že toho trénera milujeme a väčšina z nás hrá iba kvôli tomu, lebo nás on trénuje. Ktorý klub si vyhodí trénera, ktorý mal také úspechy. Žiadny! A možno len taký, ktorý riadia ľudia, čo hádzanej nerozumejú a hlavne si vôbec nevážia ľudí, čo tam nechávali dušu a srdce. Som vo väčšine dievčat, ktoré s odchodom pána Vikartovského v Iuvente končia. Jednak to bez neho nemá význam, iba behať ďalej žiadna z nás nechce (dali sme sa na hádzanú a nie na atletiku) a po ďalšie zmeniť dres je nereálne. Tento klub mladé hráčky nikam nepúšťa, alebo za nich pýta prehnané sumy. Aj preto dnes nehrajú hádzanú naše bývalé spoluhráčky Karin Bačíková a Františka Solárová.
A mne navyše bolo povedané, že oni o mňa nemajú záujem, ak nechcem byt profesionálna hračka. Opýtala som sa riaditeľa Kozlova, či pre najlepší klub na Slovensku nebude hanba, že nebude mať zastúpenie v staršom doraste a vraj nie... Nemali sme nad sebou nikoho, kto by sa nás zastal, a tak prišla Iuventa vlastnou hlúposťou o najlepšieho trénera na Slovensku a o množstvo skvelých hráčok, ktoré to robili pre zábavu. Ale bolo zbytočné do nich investovať peniaze, keďže nevedeli v 16 rokoch, či chcú byt profesionálne hračky.
Chceli by sme ozrejmiť fakty, ktoré o nás boli popísané v niektorých článkoch, kde sme boli označované za lenivé a latentné neurotičky. Tieto slová boli napísané človekom, ktorý nevie ako trénujeme, nepozná naše mená a nieto ešte náš prístup k RHC. My sme s tým zo začiatku nemali žiadny problém. Behali sme, mali sme najlepšie časy a všetko sa robilo tak ako malo. No náš hlavný problém bol s hádzanárskymi tréningmi. Kozlov všade hovorí a píše, že sa máme hádzanou baviť, no skúste sa usmievať, keď šesťkrát do týždňa iba beháte...Ako na ruskom sústredení! Trénovali sme navyše spolu s mladšími dorastenkami, ktoré nás svojim prístupom k tréningom ťahali dole.
.jpg)
Smutné je, že Poulsen a aj Holeša hovoria, že nejde o výsledky. Tak prečo pred zápasom so Šaľou chodil Poulsen za nami celý týždeň a neustále opakoval, že musíme za každú cenu vyhrať, aby sa ukázalo, že michalovské RCH je lepšie ako to šalianske, teda najlepšie na Slovensku. Ako inak, iba cez výsledky. Aj toto vie prezident hádzanárskeho zväzu? To bolo však jedinýkrát, kedy nám to Poulsen dovolil. Nie však pre nás, ale kvôli jeho pýche a egu. Však chváliť sa cudzím perím je také príjemné...
Keď sme sa to snažili vyriešiť s vedením, tak náš tréner Vikartovský navrhol tréningy, aké by sme mohli mať R. Kozlovovi. Ten ich na naše počudovanie odsúhlasil, no trvalo to len dovtedy, kým Poulsen neprišiel z dovolenky v Rumunsku (kam vždy ujde, keď je nejaký problém...). Potom to Kozlov samozrejme zaprel, že nič také neschválil. Z trinástich hráčok a trénera urobil úplných hlupákov. Aj preto sa väčšina z nás rozhodla, že s hádzanou končí. Možno si pán Mačuga a Holeša myslia, že je chyba v nás, ale verte, že ani tých pár žiačok, čo v klube ešte ostalo takýto nezmysel baviť nebude.
Odovzdávanie dresov, ku ktorému nás páni Kozlov a Poulsen prinútili, bolo smutné, ale inak sa ďalej nedalo. Tie dôvody neboli také, že sme nechceli na sebe pracovať a zlepšovať sa. Každá jedna sme chceli hrať vrcholovú hádzanú, lenže istí ľudia nám tento cieľ znechutili. Kozlov a spol. nám dávali rôzne dotazníky, v ktorých sme sa mali jasne vyjadriť, či to chceme robiť preto, aby sme zarábali podľa R. Kozlova 5000 € (snívajte s nami...), alebo len pre zábavu. Hlavná vec že R. Kozlov vo svojich amatérsky nahratých dokrútkach pozýva na hádzanú, aby sa ľudia prišli zabávať na hádzanú... Potom nás ale s Poulsenom rozdelili na dva tábory. Prvý 5000-eurový tábor mal trénovať podľa RCH (konkrétne dve hráčky, pričom hádzaná je kolektívny šport) a druhý pre zábavu len dvakrát do týždňa. S týmto "geniálnym" návrhom prišiel Dán Poulsen. No skúste si predstaviť, ako dve dievčatá trénujú sami so sebou. Behanie ešte áno, ale streľbu, keď ani jedna z nich nie je brankárka?
.jpg)
Od začiatku sme tvrdili, že my nemáme problém v behaní, lenže nie šesťkrát do týždňa. Navyše loptu sme nevideli ani deň pred zápasom! To aj v Dánsku tak trénujú??? Oni dvaja majú postavenú hlavu úplne inde a žiadne hráčky ich nezaujímajú, keďže už od začiatku sezóny manipulujú s myšlienkou zbaviť sa staršieho dorastu. Totálna arogancia. A čo sa týka hádzanárskych tréningov? Totálna katastrofa. Jeden tvz. open tréning, pri ktorom sme nemali ani mapky od potu pod pazuchami. Celé je to jedna show na oko v podaní Kozlova a Poulsena. Celý čas sme tam stáli a pozerali jedna na druhú. Hlavne, že sa porobili fotky a popísali články. Fajn. Môžeme si odfajknúť akože aktivitu...
Naskytá sa tu zaujímavá otázka. Pán prezident zväzu Jaroslav Holeša sa vyjadril, že je pochopiteľný ústup výkonnosti, keďže dôraz sa kladie na fyzickú prípravu... Ktorých družstiev sa to dotklo? Len nášho, keďže v iných družstvách papier veľa znesie. Celé RCH podľa papiera funguje len v Michalovciach, všade inde to majú úplne na háku. Však sa nám smejú dievčatá z celého Slovenska. Toto prezident zväzu určite nevie...
Potom reprezentačný tréner kadetiek Poulsen vyhodil veľmi arogantným spôsobom michalovské dievčatá z národného družstva, lebo odmietli v klube behať. Tým si iba riešil svoj problém v klube na úkor reprezentácie. Aby bolo chápané presne, bol to len istý druh vzdoru, keďže doteraz sme behávali dookola atletického štadióna. Presne tak, ako sa asi hádzaná hrá... Prečo potom zobral iné hráčky z iných klubov do reprezentačného výberu keď tam sa nebehá vôbec? Len každý je ticho. Myslíte si, že hráčky v reprezentácii medzi sebou nerozprávajú? Že žijeme v nejakej bublinkovej fólií? Smiešne. Výsledkom všetkého je to, že pomaly, ale isto sa nám rozpadlo družstvo, ktoré v tejto sezóne obhajuje majstrovský titul Slovenska i Česko-slovenský pohár... No a v tejto sezóne asi ani nedohrá súťaž. Ako málo stačí všetko zničiť, ale ako dlho bude trvať, kým sa vôbec niekedy dajú družstvá dokopy?
.jpg)
Niektoré dievčatá (8 z 13) vrátili veci so slzami v očiach, lebo nikto s nami nechcel komunikovať. Respektíve my sme komunikovali. Oni nás počúvali, ale žiaľ duchom nevnímali. Nebolo predsa cieľom RCH aby sa zvýšil počet detí? Dnes je dorasteniek starších aj mladších dokopy možno 12, žiačok v štyroch družstvách najviac 30. Toto je akadémia, či ako to volá pán Poulsen? Ešte aj na dedine v Močenku sú vyššie počty! Tak znechutiť deťom hádzanú je umenie.
A sú tú ďalšie veci, aj dievčatá, čo sa rozhodli pokračovať, majú nôž na krku. Riaditeľ Kozlov oznámil Miške Štefanovej, že buď bude trénovať podľa RCH, alebo si môže hľadať internát. Je z Košíc. Keď do Iuventy prestupovala, tak jej bolo sľúbené, že bude bývať bezplatne v hale. Teraz sa jej Kozlov vyhráža, že ju vyhodí... To isté brankárka Izka Kondášová, ktorej povedal, že bude trénovať so ženami. Ona nie je priamo z Michaloviec a autobus domov má po ženskom tréningu až o 22.30. Kozlov jej povedal, že nech vráti veci aj ona... Urobte si názor sami.
Ešte nám povedali, že sa budú povinne a pravidelne konať rodičovské združenia, ale nikdy sa to nedotiahlo do konca. Na otázku, že či bude hráčkam a rodičom vysvetlená problematika RCH bolo povedané, že toto pre nich nie je podstatná informácia, skôr pôjde o predaj nejakého Iuventa balíčku (dresy a teplákové súpravy, z ktorých sa nepredal ani jeden...).
No a zaujímavé je aj to, že Radoslav Kozlov ako športový riaditeľ nebol ani na jednom našom domácom zápase. Ani raz sa nebol na nás a vlastne ani na jedno mládežnícke družstvo pozrieť! Nemal absolútne žiaden záujem o našu hru a zápasy, no hlavne, že riadi klub, v ktorom je jediným problémom slávne RCH zamerané práve na mládež... On nás vlastne ani nepozná, nevie, ako sa voláme a celkovo nás hodnotí len tak z rozprávania druhých. Systém jedna baba povedala...
Bývalé dorastenky Iuventy Michalovce:
Diana Štugnerová, Andrea Kováčová, Miroslava Adamová, Dominika Kobová, Patrícia Oravcová, Katarína Ondová, Martina Pustá, Simona Valkovičová
Foto: Soukromé album dorostenek Iuventy Michalovce
